sobota, október 21, 2017

 

Obec Novosad sa nachádza v severnej časti okresu Trebišov, v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Nadmorská výška obce je 136 m.

Podľa písomne zachovalých dokumentov od roku 1254 až po dnešok mala rôzne pomenovania, a to Vylak, Vyllal, Vulak, Ulak, Ujlak, Bochas – Ujlak, Dodsascch – Ujlak, Dodzas – Ujlak, Nagy – Ujlak, Dodzasnagyujlak, Bodzasujlak, Ujlak pri Trebišove. 11. júla 1948 bola obec premenovaná na Novosad. Terajší názov vznikol pravdepodobne prekladom z maďarčiny (Ujlak = nové bydlisko, nové obydlie), alebo aj z toho, že sa v rokoch 1948 – 1949 začínali vo veľkom zakladať v chotári obce nové sady.

V kronike obce sa uvádza, že osídlenie Novosadu siaha hlboko do praveku. Archeologicými nálezmi získanými zberom je dokázané, že územie Novosadu bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (Neolit), 5000 – 2000 rokov pred našim letopočtom. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy keramiky bukovohorská tiszapolgárska.

Ďalším obdobím, z ktorého sa našli na území Novosadu pamiatky, je mladšia doba rímska (keramika Terra Sigilata – bronzová spona s podviazanou nožičkou a rímska minca). Známe sú aj nálezy z doby hradištnej- Slovania (Tiszta - TOU).Na toto osídlenie už nadväzuje stredoveké osídlenie Novosadu, ktorý sa spomína ako poddanská roľnícko-vinohradnícka obec už v roku 1254.

Prvou dokázateľnou stavbou v obci bol Rímskokatolícky kostol postavený v 10. – 12. stor. zasvätený ku cti Všetkých svätých. Od roku 1387 sa na základe povolenia Žugmunda, uhorského kráľa, konali vo Vylaku dvakrát do roka jarmoky, a to na sviatok sv. Juraja (24.4.) a sv. Kozmu a Damiana (27.9.). Toto rozhodnutie ovplyvnilo jej urbanizmus, hlavne ne dolnom konci. Okolo cesty boli na širokých plochách jarmoky, kde sa predávali kone, kravy, ošípané, sliepky, husi i kačice až do roku 1943

Pečať z roku 1564 a zo začiatku 17. stor až druhej polovice 18. stor. dokazuje, že obec bola mestečkom.

Počiatky školstva v Novosade spadajú do roku 1648, keď na základe Synody evanjelickej reformovanej cirkvi, konanej v Šarošpataku, bola zriadená latinská škola II. Triedy. Učila sa tu okrem latinčiny aj gréčtina, rétorika a iné predmety.

V súčasnosti sa predškolská výchova detí z obce realizuje v dvojtriednej materskej škole. Školská výchova sa zabezpečuje v ZÁKLADNEJ ŠKOLE. Od roku 2011 v obci pôsobí aj SÚKROMNÁ ZÁKLADNÁ UMELECKÁ ŠKOLA

Obyvatelia obce sa aktívne zapájali do povstaleckej armády Františka Rákocziho II. Terajší evanjelický kostol bol postavený v r. 1798 – 1805, pristavením veže k niekdajšej svätyni, časti kostola, ktorý bol daný do užívania reformovaným veriacim v r. 1567 Gabrielom Perényim, námestkom pre Uhorsko (Palatín)
Pravdepodobne po silnej prisťahovaleckej vlne obyvateľov z okolia Vihorlatu bol pre potreby gr. katolíkov postavený v poradí už tretí kostol v roku 1795 na dolnom konci. Je zasvätený sv. Jurajovi.

Obce sa dotýkali cholerové udalosti a roľnícke povstania v r. 1831. postihlo ju zemetrasenie r. 1834 a v rokoch 1856 a 1904 zažila veľké požiare. V obci boli postavené dve synagógy. Prvá zhorela v r. 1904 a druhá bola zbúraná po druhej svetovej vojne.
Obec sa z mestečka v stredoveku postupne menila na feudálno – poddanskú a monarchistickú a neskôr po vzniku ČSR v r.1918 na obec republikánsku.

V roku 1938 Ujlak podľa mníchovského rozhodnutia pripadol Maďarsku

Nezaostáva ani úsek kultúry, pretože obyvateľom od r. 1982 slúži kultúrny dom so sálou pre spoločenské podujatia s kapacitou 200 stoličiek, kuchyňou a požičovňou riadu, priestormi zasadačky a časť zariadenia kultúrneho domu využíva pre svoju prácu obecný úrad.
Od roku 1980 sa o zdravie občanov staral lekár bývajúci v obci. Po roku 1945 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko, kde ordinoval jeden praktický a jeden zubný lekár.

V roku 1962 bola stará budova niekdajšej národnej školy rekonštruovaná a v jej priestoroch vytvorené nové obvodné stredisko s rozšírením na dva obvody a jednu detskú a jednu stomatologickú ambulanciu. Po uskutočnení privatizácie zdravotníckych služieb prvého kontaktu v rámci neštátneho zdravotného strediska privátne služby poskytujú i jeden praktický lekár, jedna detská lekárka a jeden lekár stomatológ. Sanitnú dopravu malo zdravotné stredisko ad r. 1972.
Lekárenskú službu občanom zabezpečuje lekáreň.

Poštový úrad s telefónom máme od roku 1890. automatizácia telefónnej siete bola zrealizovaná v r. 1966. postavením novej budovy pošty s telefónnou ústredňou sa od r. 1978 jej služby zmodernizovali, tak ako aj pracovné prostredie zamestnancov pošty.
V obci pracovala aj pobočka Slovenskej sporiteľne.

10. októbra 1993 bol daný do užívania novopostavený chrám Matky ustavičnej pomoci pre rímskokatolíckych veriacich. V obci má sídlo aj gréckokatolícky a reformovaný farský úrad.

15. mája 1994 bol daný do užívania Dom smútku.

V roku 1997 bola obec splynofikovaná.

Obec reprezentuje ženský spevácky súbor ROZMARIJA a OMLADZINA. Obec takisto reprezentuje neprofesionálny výtvarník, maliar  Vladimír Seman a DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ ZBOR NOVOSAD.

Vývoj obyvateľstva v posledných rokoch 1970 – 2000 bol degresívny, počet obyvateľov za toto obdobie poklesol.(1991- 1994 poklesol počet obv. o 52) Tento klesajúci trend sa prejavuje aj v tomto období. V súčasnosti má obec 1041 obyvateľov s trvalým pobytom a 12 s prechodným pobytom.

Z národného hľadiska je 97,7% obv. Slovenskej národnosti a zbytok tvorí maďarská a česká národnosť. Až 63,9 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva odchádzalo za prácou mimo obce.

Obec Novosad sa v súčasnosti zaraďuje medzi vidiecke poľnohospodárske sídle. Svojou polohou a vybavenosťou je prirodzeným centrom priľahlých obcí.

 

Návštevnosť

Dnes
Včera
Tento týždeň
Tento mesiac
Celkom
8
58
249
824
80602

Počasie

Fotogaléria

Kurzy valút